V živote som už zažila veľa pracovných pozícií. Čo sa týka oboru ale čo sa týka aj potrebnej efektivity práce. Mala som práce, kde som svoju prácu mala hotovú za dve hodiny čistého času a zvyšných 6 hodín som sa mohla poflakovať a mala som aj prácu, kedy som mala práce tak na 11 hodín normálneho tempa,  ale stihnúť som to vedela za 9. A oboje varianty som zvládala.

Prvá práca bola práca na recepcii hotela. Ubytovanie hostí, administratíva s tým spojená, odpovede na ich otázky, niekedy pekne bizarné ala „dajú sa tu niekde kúpiť diamantové kotúče“? alebo  „je na izbe aj nejaké náradie?“ a riešenia nepredvídateľných situácií , toto všetko mi väčšinou zabralo tie dve max tri hodinky času a ten zvyšný som mohla venovať čomukoľvek inému. Niekto by sa poflakoval, ja som chcela svoj čas využiť efektívne a vačšinou, kedže som bola študentkou vysokej školky som si popri práci písala seminárne práce alebo sa učila na testy. Vela kamaráto sa mi divilo, všetko je však len o tom, vedieť si to zorganizovať.

Druhá práca, v ktorej by som svoje povinnosti za klasickú 9 hodinovú šichtu nemohla stihnúť, bola práca v lesnej školkde, kde som robila spievodkyňu detí a zároveň vedúcu. Možno to nebolo ideálne, ale miesto toho, aby som si k práci sadala po práci s deťmi ešte k počítaču alebo telefónu som sa maximum možných činností snažila vybaviť na prechádzke v lese, kde sa deti venovali volnej hre. Obtelefonovávala som, vybavovala, čo bolo potrebné. Počas ich odpočinku som si sadla k počítaču a napísala maily, ktoré boli potrebné. Asi to nebolo ideálne, ale aspoň som  po 9 hodinách mohla vypadnúť domov, ušetrila som si cenné dve hodiny, ktoré som mohla venovať svojej rodine alebo samej sebe a koniec koncov som nebola vyčerpaná ani na ďalší deň v práci.